Zvony dnes, na Zelený štvrtok (17. apríla 2025), poslednýkrát zazneli počas večernej omše pri speve Glória, aby potom symbolicky ‚odleteli do Ríma‘ a utíchli až do slávnosti Vzkriesenia. Tento deň, oficiálne nazývaný Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (v súlade s úpravou názvov platnou od roku 2022 pre väčšiu vernosť latinskému originálu), otvára Veľkonočné trojdnie. Pripomíname si ním Poslednú večeru Pána, no na Slovensku je neodmysliteľne spojený aj s bohatými ľudovými tradíciami. Pozrime sa bližšie na jeho cirkevný význam a unikátne slovenské zvyky.
Oficiálne názvy a pôvod ľudového pomenovania
Kým v Rímskokatolíckej cirkvi sa dnes používa názov Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini), v ľudovej reči pretrváva označenie Zelený štvrtok. Zaujímavosťou je, že tento názov pravdepodobne vznikol prešmyčkou z nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok). Tento názov mohol súvisieť s tým, že v minulosti sa práve v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov, ktorých biskup po pokání opäť prijal do spoločenstva veriacich. Neskôr sa názov zmenil na Gründonnerstag (Zelený štvrtok). K „zelenej“ farbe mohol prispieť aj fakt, že sa niekedy používalo liturgické rúcho zelenej farby a tiež ľudový zvyk konzumovať v tento deň prevažne zelenú stravu.
Cirkevné obrady: Od svätenia olejov po ticho zvonov
Na Zelený štvrtok sa v Rímskokatolíckej cirkvi konajú dva hlavné liturgické slávenia:
- Missa chrismatis (Omša svätenia olejov): Slávi sa zvyčajne dopoludnia, ale iba v katedrálnych chrámoch. Biskup spolu s kňazmi svojej diecézy svätí tri druhy oleja: krizmu (používanú pri krste, birmovaní, svätení kňazov a biskupov, oltárov a chrámov), olej katechumenov (používaný pri krste) a olej chorých (používaný pri sviatosti pomazania chorých). Táto omša je zároveň prejavom jednoty kňazov s biskupom a kňazi si pri nej obnovujú svoje kňazské sľuby.
- Omša na pamiatku Pánovej večere: Slávi sa vo všetkých farských kostoloch večer a začína sa ňou Veľkonočné trojdnie. Pripomínajú sa pri nej kľúčové udalosti:
- Ustanovenie Eucharistie: Ježišova premena chleba a vína na svoje Telo a Krv. Radosť z tohto daru je taká veľká, že sa počas omše spieva slávnostné Glória.
- Ustanovenie kňazstva: Poverenie apoštolov pokračovať v slávení Eucharistie.
- Umývanie nôh: Ježišov príklad lásky a služby (v mnohých kostoloch kňaz počas omše symbolicky umýva nohy dvanástim mužom).
Ticho zvonov a obnažovanie oltárov: Práve počas spevu Glória na večernej omši zaznejú organ a zvony poslednýkrát pred Veľkou nocou. Potom utíchnu až do Veľkonočnej vigílie. Ich zvuk nahrádzajú drevené rapkáče a klapačky. Toto ticho symbolizuje smútok nad Ježišovou modlitbou v Getsemanskej záhrade a jeho zajatím. Po večernej omši kňaz v tichosti obnažuje oltár – odnáša z neho všetky prikrývky a predmety. Prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo symbolizujú Ježišovu opustenosť v Getsemani.
Unikátne slovenské ľudové zvyky a tradície
Popri cirkevných obradoch bol Zelený štvrtok na Slovensku bohatý na ľudové zvyky, ktoré mali zabezpečiť zdravie, ochranu a prosperitu:
- Ranné umývanie v potoku: Ešte pred východom slnka sa ľudia chodili umývať do tečúcej vody. Verilo sa, že to zabezpečí sviežosť, krásu bez pieh a rýchly rast vlasov dievčatám. Voda z tohto dňa sa niekedy zamurovala aj do základov domu pre šťastie.
- Čistota v domácnosti: Gazdiné dôkladne umývali všetok riad, najmä nádoby na mlieko (aby kravy dobre dojili), zametali a vynášali smeti (aby sa v dome nedržal hmyz).
- Ochrana dobytka: Zvieratám sa venovala špeciálna pozornosť. Koňom sa viazala červená niť na chvost proti urieknutiu, kravy sa utierali mužskými gaťami pre plodnosť, pysky sa im natierali slaninou proti zdutiu, šúchali sa vajcom a kropili svätenou vodou. Na prah maštale sa kládlo vajce – ak ho krava rozbila, veštilo to jej úhyn.
- Zelená strava: Jedálniček bol zameraný na zelené jedlá – špenát, šóšku (štiav), kapustu. Verilo sa, že takáto strava zabezpečí zdravie po celý rok a pozitívne ovplyvní aj úrodu.
- Ľúbostná mágia: Vydajachtivé dievčatá hádzali do vody jedľové vetvičky – smer ich plávania mal predpovedať, či sa vydajú doma alebo do inej obce.
Zelený štvrtok, alebo Štvrtok Pánovej večere, je dňom plným kontrastov. Na jednej strane hlboká cirkevná liturgia pripomínajúca ustanovenie Eucharistie a kňazstva, Ježišovu lásku a službu, ale aj začiatok jeho utrpenia symbolizovaný tichom zvonov a obnaženými oltármi. Na druhej strane bohatstvo slovenských ľudových tradícií spojených s očistou, zdravím, ochranou a príchodom jari, ktoré ukazujú na silné prepojenie viery a každodenného života našich predkov. Tento deň nás vovádza do srdca Veľkej noci, najväčších kresťanských sviatkov.
Sledujte nás na Facebooku
